Keltská kniha mŕtvych
Čítavam hlavne mytológiu a ezoterickú literatúru z mitológie som práve začala skúmať tú keltskú. Kelti verili že existujú dva navzájom sa prelínajúce svety hmotný a plazmatický alebo snáď astrálny, do ktorého sa každý po smrti vracal. Mal to byť návrat z dlhej cesty (života). Mali príslovie:"zásvetie odtial prichádzal a tam sa tiež navraciam" Smrť nemala byť koniec, v knihe je objasnené ako západoeurópska civilizácia zamenila umieranie so smrťou smrť s koncom. Lenže ňou sa život nekonči. Telo je akoby kus oblečenia ktoré sa po čase opotrebuje, a musíme sa z neho vyzliesť. Verili tiež v existenciu elfov akýchsi bytostí ktoré obývajú zásvetie, záhrobie, podsvetie a iné názvy pre to isté. Dokážu sa zhmotňovať a zahrávajú sa z osudmi ludí, ktorých mali údajne stvoriť. (podobnosť so sumerskými annunakmi a kresťanskými anjelmi) V žiadnom prípade nepoludšťovali bohov stále ich brali len ako prírodné sily. Pri dobytí Delf vysmiali grékov ako si oni predstavujú bohov. Som toho názoru že to čo gréci videli ako bohov boli elfovia alebo ak chcete anjeli. Ešte som celú knihu nedočítala, ale vždy sa tam spomína že všetko obsahuje všetko, čo sa mi zdá ako pravdivá myšlienka. Prišla na to aj fyzika s hologramami - celok obsahuje časť a čas obsahuje celok. A dávno to vedia alchymisti - jeden je všetko a všetko je jeden.